Nevyužiť košickú koncertnú zastávku MADBALL k tomu, aby som sa porozprával s legendou newyorského hardcore Freddym Cricienom, by bolo podľa môjho názoru veľkou chybou. Ako sa mi podarilo túto šancu naplniť, to nechám na posúdenie vám - našim čitateľom. V každom prípade, tém na rozhovor bolo viacero, aj Freddy sa ukázal ako ukecaný spoločník, škoda len, že proti nám hral neúprosný čas odratávajúci minúty do začiatku ich show.

MADBALL ste dali dokopy v roku 1988 ako bočný projekt AGNOSTIC FRONT, no postupne ste si vypracovali úplne samostatné postavenie na scéne. Ako si ty sám spomínaš na vaše začiatky?

No, ani neviem odkiaľ začať. Tých spomienok je strašne veľa. Bol som vtedy ešte chlapec a AGNOSTIC FRONT boli niečo ako základňa, tam som sa začínal učiť a chápať, čo je hardcore. Veľa som sa okolo nich motal, bola to perfektná škola, čo som aj neskôr využil pri MADBALL. Naozaj skvelé časy, na ktoré mám len tie najlepšie spomienky.

Bol si vtedy dosť mladý, vedel si, do čoho sa to vlastne púšťaš?

Ani som len netušil, že sa nakoniec takto vypracujeme. Pravdupovediac, nikdy som do toho nešiel s tým, že raz tu bude niečo tak veľké, ako je MADBALL dnes. Môj starší brat Roger Miret pôsobil v AGNOSTIC FRONT a pre mňa to bolo niečo výnimočné. Sem-tam som si niečo vyskúšal, neskôr sme nahrali zopár skladieb, bolo to super. A tak nejako to celé začalo, skladieb bolo viac, stále viac sa aj koncertovalo - až sme tu, kde sme. 

Podľa posledných správ ste len nedávno donahrávali album „Empire“. Kedy sa ho dočkáme a čo môžeme očakávať?

Áno, už je dokončený a vyjde v polovičke októbra. „Empire“ vznikal pod tlakom medzi našimi mnohými koncertmi. Nebol som si istý, či budeme mať dosť času poriadne ho dokončiť, tak, aby vystihol to, čo sme chceli a ako sme si to predstavovali. S konečným výsledkom som napriek všetkým obavám nadmieru spokojný - dokonca až príjemne prekvapený. Je tam všetko, čo robí MADBALL Madballom, klasický hardcore, rýchlosť, dobré gitarove riffy, a je tam cítiť aj naše napredovanie, takže dúfam, že budete spokojní tak ako my.

Povedz nám o pripravovanom albume viac.

Producentom je Eric Rutan, mix a mastering sme robili v St. Petersburgu na Floride. Posledné dva albumy boli produkované Zeussom z Massachusetts. Zeuss je skvelý chlapík, odviedol dobrú prácu, ale tentoraz sme mali problémy s načasovaním. Veľa ľudí nám odporúčalo Erika, spojili sme sa s ním, on súhlasil, a nakoniec sa ukázalo, že je veľkým fanúšikom hardcore. Erik nechce byt považovaný výlučne za deathmetalového producenta. My sme mu ponúkli šancu robiť na niečom inom a výsledok je perfektný - veď sa presvedčíte sami. Jediným hosťom pri nahrávaní „Empire“ bol môj brat Roger.

Čomu sa budú venovať texty na „Empire“?

Všetkému, čo sa týka nás, našich životov, našej spoločnosti, komunity, atď. Každý album je vlastne iná kapitola nášho života. Veci, ktoré sú spomenuté na „Empire“ tu už boli a aj tu budú, ale my sme starší a tým sa mení aj náš pohľad na tú istú vec.

Texty MADBALL sa okrem iného venujú aj kritike spoločnosti a politiky, ako dôležitá je pre teba práve politika v hudbe?

Nie sme politickou kapelou. Naše texty sú niekedy kritickejšie k spoločnosti, politike, k medziľudským vzťahom a inokedy menej. Niekedy je to doslova príbeh, ktorý chceme povedať, alebo poukazujeme na konkrétny problém, alebo skutočnosť. Myslím si, že naše texty nie sú až také politické a sociálne ako sa ti môže zdať.

Chodievaš voliť?

Moje prvé voľby, ktorých som sa zúčastnil, boli posledné prezidentské.

Prečo prvé?

No, pokiaľ som bol malý, voliť som aj tak nemohol a voľby a všeobecne politika ma vôbec nezaujímali. Neskôr, keď som už aj mohol voliť, ma to nezaujímalo ešte viac, absolútne ma nesralo kto je prezidentom, kto je starostom, guvernérom, flákal som sa ulicami a zvysoka sral na celú politiku. Neskôr som si zas myslel, že nemám právo ísť voliť, vzhľadom na môj pôvod a po právnickej stránke, čo ale nebola pravda, ako sa neskôr ukázalo.

Koho z prezidentských kandidátov si pri tvojom volebnom debute uprednostnil a prečo?

Volil som Obamu. Zaujalo ma to, čo hovoril a ako to hovoril. Inšpirovala ma jeho odhodlanosť a zapôsobil na mňa svojim pohľadom na témy, ktoré sa dotýkali aj mňa. Tak som sa rozhodol, že o politikoch budem rozhodovať aj ja, čo pre mňa nebolo doteraz také prirodzené, dal som mu šancu - hovorím tomu výstrel do neznáma.

Si so svojou voľbou spokojný?

Uvidíme, či dokáže zmeniť niečo z toho, čo sľuboval. Veľa ľudí čaká po každých voľbách „zázraky za jednu noc“, čo je samozrejme nereálne. Dajme mu čas. Čas preverí, či to, čo sľuboval aj naplní, aspoň čiastočne, alebo sa zaradí medzi ostatné rečami prekypujúce politické sračky.

V tejto súvislosti ma napadlo, že tvoja matka je pôvodom z Kuby, aký je tvoj názor na tamojší komunistický režim?

Vôbec sa mi to nepáči, nepodporujem niečo také, takýto systém nemôže fungovať. Na svete žije veľa ľudí, ktorým sa takáto ideológia páči a sympatizujú s ňou, ale myslím si, že je to len preto, lebo nežijú v takejto krajine. Sú cool a in, keď si oblečú tričká Che Guevaru a podporujú Castra, ako keby to boli najsprávnejší chlapi na zemi. Opak je pravdou. Castro patrí medzi najbohatších ľudí sveta. Obyčajní ľudia na Kube, ako napríklad rodina mojej matky, majú len toľko aby ako-tak prežili. Castro fajčí najlepšie cigary, je len to najlepšie jedlo, zatiaľ čo ostatní ledva prežívajú. Nijako sa to nezhoduje s tým čo rozpráva. Takže môžeš si nosiť Che Guevaru na tričkách koľko chceš, realita je celkom iná. Takýto systém nerobí ľudí slobodnejšími, ale naopak, nedovoľuje slobodne sa vyjadrovať a žiť.

Áno, viem o čom hovoríš, pred dvadsiatimi rokmi sme mali vládu komunistov aj u nás.

Tak potom vieš o komunistoch určite viac ako ja. Môj strýko, umelecký maliar, musel z Kuby utiecť, pretože nemohol vyjadriť to, čo cítil. Takéto zriadenie je absolútne proti ľudskosti. Nevravím, že v USA je život perfektný, že máme všetko, že Európa vie všetko najlepšie, to isto nie. Ale Castrov komunizmus je o neslobode a pre mňa niečo takéto neznamená život. Kuba je prekrásny ostrov, má krásny jazyk, kultúru, hudbu, ľudia sú tam milí a dobrí, sú pyšní na to, čo dokážu a berú všetko s úsmevom. To chápem. Keby však ochutnali skutočnú slobodu, nikdy viac by už nepodporovali to, čo Castro a jeho vláda propagujú - preto je tak veľa Kubáncov v USA. Využili šancu a utiekli, pretože chceli pre seba a svoje rodiny lepší život.

Bol si niekedy na Kube alebo máš chuť sa tam pozrieť?

Nie, je to smutné, ale nikdy doteraz som nebol na Kube. Poznám ju iba z rozprávania. V najbližšej dobe sa tam určite vyberiem. Necítim nejakú povinnosť tam ísť, ja tam chcem ísť, chcem vidieť svoju rodinu, ktorú som nikdy nevidel, ale zároveň cítim, že tam musím ísť už len kvôli tomu, že Kuba je časť môjho života, môjho ja. Pre mňa Kuba donedávna znamenala, pre svoju politiku, niečo ako zakázané miesto. Teraz sa to pomaly uvoľňuje, takže tam určite pôjdem. Je to tak blízko a pritom tak ďaleko.

Tak nech sa ti to vyjde.

Ďakujem.

Vráťme sa späť k hudbe. Podľa ďalšej témy vo vašich textoch predpokladám, že je pre vás dôležitá komunita „Hardcore Unity“. Nažívate si tam naozaj všetci tak bezproblémovo aj napriek mnohokrát rozdielnym pohľadom na svet v rámci rôznych subkultúr? Ako dôležitá je pre teba osobne táto NYHC komunita?

Hardcore unity je viac-menej ako rodina, životný štýl, naše skúsenosti, veci ktoré sú súčasťou skupiny, takže je to pre nás dosť dôležitá súčasť života. Všeobecne by sa dalo povedať, že spojenectvo samo o sebe je dôležité aj mimo hardcore. Aj keď je v hardcore komunite veľa rôznych názorových rozdielov, všetci sme jej súčasťou. Samozrejme, že nie vždy sa zhodneme vo všetkých veciach, ale to je život. Život je rozmanitý, tak ako aj my. Keď je niekto ateista, požierač mäsa, vegetarián, alebo napr. nepije alkohol, neznamená to, že sa nebudeme medzi sebou baviť, podporovať a chodiť na koncerty iných kamarátov. Nechajme svoje rozdiely pred dvermi a poďme sa baviť spoločne a vzájomne sa rešpektovať. Bol som veľmi mladý, keď som začal spoznávať tento štýl života. Teraz je Vinnie ako môj brat, ale klamal by som, keby som to tvrdil o každom, koho poznám. Život je príliš krátky na to, aby sme sa zaoberali malichernosťami, radšej si život užívajme.

Hosťoval si na mnohých albumoch rôznych kapiel (FEAR FACTORY, DEVIATE, SICK OF IT ALL, SKARHEAD), čo je pre teba pri týchto hosťovačkách dôležité?

Záleží od situácie. Niekedy to boli priatelia, niekedy známy tých kamošov. Teší ma, keď ma niekto požiada o spoluprácu. Napríklad chlapci z FEAR FACTORY ma požiadali o spoluprácu na jednej skladbe, ale ja som im povedal, že radšej mali osloviť môjho brata, no ten bol v tom čase dosť zaneprázdnený, tak som im nakoniec pomohol. FEAR FACTORY nie sú moji najlepší priatelia na svete, ale poznáme sa, stretávame sa na turné, páči sa im hardcore, tak sme to dali dokopy.

Pôsobíš spolu s Hoyom (basgitarista MADBALL) aj v all star projekte HAZEN STREET, máte niečo nové?

Momentálne sa tomu nevenujeme. Plánujeme nový album, ale to všetko až neskôr. Teraz sme dosť rozbehaní vo vlastných kapelách. HAZEN STREET je pre nás dôležitý, ale sú aj dôležitejšie veci.

Taktiež ťa je možné vidieť aj v projekte DMS (DIRTY MONEY SYNDICATE), s nimi chystáš niečo nové?

DMS je niečo viac ako iba projekt. Je to veľmi unikátna vec, na ktorú sme aj naležíte pyšní. Je to rodinný podnik, dalo by sa povedať, ale momentálne je DMS v takom istom stave ako HAZEN STREET.

Spolupracuješ taktiež s vydavateľstvom Pitchfork a umelcami, ktorí pod neho patria. Ako ide dokopy tvoja hardcore orientácia a spolupráca s týmto vydavateľom?

Pitchfork sú kamoši, s ktorými som vyrastal. Začalo to asi tak, že sme potrebovali nejakú značku resp. spoločnosť, ktorá by združovala a usmerňovala underground scénu. Je to jedno, či je to hardcore, hip-hop alebo čokoľvek, hlavne, že je to z East-side.

Vraj sa aj ty venuješ hip-hopu.

Áno, mám vlastý hip-hopový projekt. Nový album sa vola „Catholic Guilt“ a je vonku už pár mesiacov.

Mnohí hardcore fanúšikovia tu u nás toto poškuľovanie po hip-hope považujú za zradu hardcore ideálov, ako sa na to pozeráš ty?

(Smiech) Ani neviem, čo na to povedať. Raz je to hardcore, inokedy hip-hop, ale stále som to ja. Vyrastal som v takom prostredí, ktoré ma naučilo, že nezáleží na tom, kto si, čo si, alebo čo počúvaš. Hudba je rôznorodá. Nemôžeš odsudzovať pankáčov len preto lebo počúvaš hip-hop alebo naopak. Ja počúvam Sinatru a koho to zaujíma? Mal som sedem rokov, keď som začínal s hardcore, ale vtedy som počúval aj hip-hop. Žijem s touto hudbou dosť dlho, povedzte mi niečo nové o hardcore. Zrada hardcore? Vypočujte si „Empire“. Nie sme žiaden newcore alebo skomolenina čohokoľvek. Je to pekný poctivý hardcore. Som muzikant a takto cez hudbu a texty vyjadrujem svoje názory, pocity a bolo by absolútne jedno, keby som zajtra založil metalovú kapelu, je to moja vec. Nie som v hudbe obmedzený len jednou dimenziou, ako kôň s klapkami na očiach. Nemáš rád hip-hop, tak ho nepočúvaj. Zaujíma ťa to, tak potom nech sa páči, budem len rád, keď si to, čo robím aj niekto vypočuje.

Celkom nakoniec ti nechám voľne slovo, môžeš čokoľvek odkázať našim čitateľom.

Myslím, že sme tu toho povedali už dosť. Celý ten rozhovor je jeden veľký odkaz. Vážme si jeden druhého, užívajme si život. Podporujte všetko čo sa vám páči a my vám ďakujeme za našu podporu. Open your mind...

Pomoc s rozhovorom a preklad: Jozef Balogh
Fotografie: oficiálne stránky MADBALL